Translate

Zobrazujú sa príspevky s označením zdravie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením zdravie. Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 21. februára 2019

Premohla ma...


...choroba...minulý piatok...po dlhom čase 
som dostala antibiotiká...bolesť hrdla, teplota a kľud na lôžku...celý týždeň
som v podstate preležala a prespala...nemala som chuť na nič,
ani na písanie blogu, dokonca ani na pečenie...a to už je čo povedať :)

Našťastie dnes sa cítim lepšie...


Ako zvládate toto chrípkové obdobie vy?

Majte sa krásne a hlavne veľa zdravia vám prajem :)


sobota 2. februára 2019

Tibetskú kefírovú hubu...


...som dostala od mojej kolegyne...sú to vlastne
"kefírové zrná", teda baktérie a kvasnice.
Každý deň tak mám hrnček kefíru a jediné, čo potrebujem na jeho výrobu, 
je huba a mlieko...používam chladené plnotučné :)

Huba doslova "požerie" všetku laktózu
a za 24 hodín pri izbovej teplote vytvorí kefír, 
ktorý je veľmi zdravý
 a prospešný vďaka probiotickým baktériám, pomáha obnovovať 
črevnú mikroflóru.

Pri manipulácii s hubou používam plastové náradie,
 teda plastovú lyžicu, plastové sitko 
a nádobu zo skla, keramiky, 
príp. tiež plastovú. Huba neznáša kov, pretože ten baktérie ničí. 

Každý deň treba hotový kefír preliať 
cez plastové sitko, 
hubu v sitku poriadne opláchnuť pod tečúcou vodou, 
 znovu dať do pohára (čistého)
a zaliať studeným mliekom
 (na 250 ml pohár mlieka dávam jednu kopcovitú lyžicu huby).
 Pohár zakryjem servítkou, ktorú prichytím gumičkou
 a nechám pracovať, občas premiešam.
 Ak chcem fermentáciu oddialiť a nechcem kefír každý deň,
 dám pohár s hubou do chladničky, 
kde sa proces spomalí...vtedy to trvá asi 5 dní...

Počula som, že ak nechcem určitý čas vyrábať kefír, 
stačí umytú hubu zabaliť do sáčku 
a dať do mrazničky na 2-3 mesiace...pokiaľ nechceme
 robiť kefír dlhšie, 
umytú hubu dáme do bavlneného vrecka a necháme usušiť...takto
 by mala vydržať v pohode aj rok...skúsila som ju usušiť,
 ale či sa mi podarí zobudiť ju, 
to neviem :)

Huba sa dosť rýchlo rozmnožuje,
takže treba zvyšovať objem mlieka, alebo hubu jednoducho
vyhodiť...niekto dáva hubu zjesť domácim miláčikom :)

Takto huba vyzerá, keď je umytá...


Umytá v pohári...



...zaliata mliekom...



...a usušená :)


Najviac mi kefír chutí na druhý deň po vybratí z chladničky...

Krásny víkend :)

pondelok 22. januára 2018

Ako si prestať komplikovať život :)


Keď som si medzi vianočnými sviatkami
prechádzala internetové obchody s knižkami, zaujal ma názov jednej knihy...

...100 spôsobov, ktorými si zbytočne komplikujeme život...


Knižku som si teda objednala...bola som zvedavá, o čom bude, veď odvšadiaľ všetci stále
počúvame, aký je život komplikovaný a ťažký...zatiaľ som si prečítala 
len prvú kapitolu (o vzťahoch), ale musím povedať, že sa mi knižka číta dobre...v podstate je 
v nej písané to, čo všetci vieme, len akosi na to zabúdame...tak nie je
na škodu pripomenúť si to :)

Takže po prečítaní prvej kapitoly sa prestanem snažiť vyhovieť všetkým,
nájdem si čas na svojich blízkych,
rozprestriem svoje krídla a budem si plniť svoje sny 
(v podstate na svojich snoch už pomaličky pracujem), 
nebudem si robiť starosti, 
rozlúčim sa s ľútosťou, či výčitkami a budem sa stretávať len s ľuďmi, 
s ktorými sa chcem stretávať...naučím sa hovoriť nie...pretože:

Život nie je komplikovaný, ale je presne taký, akým si ho spravím.

Ako som sa dozvedela, autor už dlhšiu dobu píše blog
kde učí ľudí žiť naplno...ľahko sa to píše, ťažšie praktizuje, ale aspoň som sa trošku
zamyslela nad svojím životom...je pravda, že zbytočne sa budem trápiť
nad niečím, čo nezmením 
a tiež nemá zmysel púšťať si do života ľudí, ktorí za to nestoja :)


Ako ste na tom vy? Tiež si komplikujete život zbytočnosťami?

Krásny a hlavne pohodový deň :)

pondelok 15. januára 2018

Novoročná výzva...


Ako som už spomínala,
tento rok som si po dlhom čase dala opäť nejaké predsavzatie...to, že som
začala boj s mojou váhou minulý rok v auguste, to už viete...

Prešla som na zdravšiu stravu,
začala piť čistú vodu (prípadne minerálku),
prestala jesť pečivo, klasické sladkosti, obmedzila prílohy k mäsu a pridala
dávku zeleninky alebo nejakého šalátu.

Zdá sa mi to neuveriteľné, ale už som si na to
tak zvykla, že mi takýto spôsob stravovania vyhovuje :)

Tento rok v tom plánujem pokračovať
a okrem toho by som chcela pridať cvičenie...to je moje prvé predsavzatie...
...prihlásila som sa do výzvy na www.fitshaker.sk/blog/,
ktorú robia 2x do roka...

Sledujem túto stránku už dlhšie,
rada si čítam články na ich blogu, ale doteraz som sa do cvičenia akosi
nehrnula...a už vonkoncom sa mi nechcelo cvičiť každý deň :)
Viete, čo ma presvedčilo?
Že všetky cvičenia trvajú kratšie ako 30 minút...som si povedala, 
že to by som mohla dať...a v nedeľu je voľno...


Činky som zatiaľ nepoužila, ale napriek
tomu som po prvom cvičení mala peknú svalovku...


Pevne verím, že vydržím...tak mi prosím držte palce :)

Krásny deň prajem...

pondelok 13. marca 2017

Praha je nádherná, ale...


...doma je doma...


Začnem tým, že sa chcem všetkým, ktorí nám držali palce
a napísali milé slová, veľmi pekne poďakovať.
Držali ste ich dobre, lebo operácia sa podarila a my sme neskutočne šťastní...

Manželovi som sľúbila, že nebudem jeho 
zdravotný problém veľmi na blogu rozpisovať, tak aspoň stručne :)

Išlo o zriedkavé ochorenie, ktoré sa týkalo chrbtice, konkrétne miechy...
na Slovensku nemáme prístroje,
ktoré sú pri takejto operácii potrebné, tak sme vyše roka čakali, ako sa bude jeho zdravotný
stav ďalej vyvíjať...

Všetko to začalo bolesťami chrbtice, neskôr sedacích a stehenných svalov,
problémami pri chôdzi...pribudla palička, potom barla
a postupne chôdza o dvoch barlách, rapídne zhoršovanie mobility 
a za veľmi krátky čas hrozil vozík...

Natrafili sme na jedného skúseného lekára - neurochirurga na Kramároch,
ktorý nám poradil,
aby sme poslali lekárske nálezy do 3 nemocníc v Čechách, ktoré majú
prístroj potrebný pri tejto operácii...vďaka tomu sa všetko
rozbehlo...ozvali sa nám z nemocnice Na Homolce v Prahe a po dohode sme dostali
predbežný termín na operáciu...medzitým 
sa riešili papiere na zahraničnú liečbu v zdravotnej poisťovni,
predoperačné vyšetrenia a následne samotná hospitalizácia...

Boli sme zúfalí a plní strachu,
pretože tam bolo riziko ochrnutia, ale to hrozilo za chvíľu aj bez operácie.
Nebolo na čo čakať...
Našťastie sa operácia podarila vďaka skvelému tímu lekárov na oddelení neurochirurgie 
pod vedením pána primára MUDr. Klenera. 
Jemu patrí naše obrovské ĎAKUJEM, lebo Viťo chodí a aj chodiť bude. 
Nám padol obrovský balvan zo srdca a po zvládnuti rehabilitacií sa nám konečne vráti 
život do normálu.



V ďalšom príspevku vám ukážem,
kde sme v Prahe bývali a čo sme okrem nemocnice videli :)

Krásny deň prajem...