Translate

streda 3. novembra 2021

Vďačnosť


Stáva sa aj vám, že veľa vecí beriete ako samozrejmosť? 
 
Že sa ráno zobudíme, máme zdravé ruky a nohy, 
strechu nad hlavou, čo do úst...sú to síce základné veci, ktoré si ani 
neuvedomujeme...ale nie každý má to šťastie.
 
 Zdravie sme si začali vážiť oveľa viac,  
keď Viťo zrazu zostal takmer na vozíku...o tom som už v minulosti 
v skratke písala...našťastie sa ho podarilo lekárom v Prahe 
operovať a zostal "len" s barlami...niekto si povie, 
mohlo byť aj horšie, buďte radi. 
Ale niekto iný si pomyslí - je to celé na figu... 
Tiež som prechádzala rôznymi fázami hnevu a pokory. 
Pochopí to ten, kto si niečím takýmto prešiel. 
Ťažko sa mi vtedy počúvalo, ako mám byť rada, 
že nie je na vozíku...stále som si kládla otázku, prečo práve my...
 
Keď sa však na to pozrieme z iného uhla pohľadu, 
MOŽNO TO TAK MALO BYŤ...je to pre nás určitá skúsenosť, ktorá 
nás mala niečo naučiť...a tak s odstupom času (a po prečítaní množstva kníh)
aj za ňu sme vďační...možno nás to viac posilnilo, zblížilo. 
Nemôžeme síce chodiť na túry, či behať, 
aj dovolenky sú komplikovanejšie, zmierili sme sa však s tým...prijali to...
...a veríme, že veda ide stále dopredu 
a možno lekári budú vedieť liečiť aj takéto problémy.
 
Vďačnosť nás učí zamerať sa na to pozitívne v našom živote 
a každý z nás má niečo, za čo má byť vďačný...skúsme sa pozrieť 
na nie príjemné veci v našom živote aj z tejto stránky...a poďakovať 
aj za tú negatívnu skúsenosť, ktorá nás posunula ďalej. 
Lebo bez nej by sme neboli tam, kde sme teraz.
 
Nedostatok vďačnosti vyvoláva nespokojnosť, porovnávame sa 
s druhými, bojujeme s pocitmi nespravodlivosti. 
To nám tiež nepridáva na psychickej pohode. 
 
A pokiaľ nie sme spokojní s tým, čo prežívame teraz, 
rozhodnúť sa zmeniť to (minimálne uhol pohľadu)
môžeme kedykoľvek...naozaj...kľudne aj hneď teraz...
 
Kto verí (a naozaj to tak aj cíti), tomu sa môže splniť čokoľvek :)
 
Preto ďakujeme za všetko, 
čo nám život priniesol, čo sme v živote dokázali, 
aj za to, čo máme a je pre nás "samozrejmé",  
čo sme dostali, či vytvorili, 
dokonca aj za nádherný deň, keď svieti slniečko...a myslíme to úprimne :)
 
 
Skúste si každý večer pred spaním spomenúť na to pekné, 
čo ste v tento deň prežili a úprimne sa poďakovať...hneď sa vám bude 
s pocitom vďaky lepšie zaspávať :)
 
 
ĎAKUJEM, že ste si to prečítali a prišli až sem...
...krásny deň prajem všetkým...
 
 
P.S. zakladám novú menovku - Krok za krokom k lepšiemu životu :)
 
 

9 komentárov:

  1. Katko, ano, musím se naučit přijímat i to špatné - a hledat i na tom špatném něco dobrého....Každý den večer před spaním posílám tam "nahoru" poděkování za prožitý den a přeji všem klidnou noc. Dnešní doba je strašně uspěchaná, všichni chtějí všechno teď hned, neohlíží se na druhé, o nějakém respektu či pokoře jako by nikdy neslyšeli. Je mi z téhle doby opravdu hodně smutno.
    Přeji, abyste měli jen slunečné dny a pokud budou mráčky, aby v nich prosvítal paprsek naděje..
    Ze ♥ přeji z Jizerek nadějné a krásné dny. Olina

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem Olinka, krasne si to napisala "tam nahoru"...kazdy ma svoje pomenovanie pre to nieco :) mas pravdu, tato doba je zvlastna, ale nesmieme sa nechat prevalcovat... ked sa na to pozrieme z tej krajsej stranky, vzdy sa da najst aj nieco pozitivne a tomu venovat svoj cas a energiu...krasne jesenne dni prajem :)

      Odstrániť
  2. Moc krásně napsané... Taky si procházíme podobným obdobím a tvoje slova jakoby mi vycházela z duše... díky moc... Lenka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem Lenka, drzim palceky, aby ste tym obdobim presli co najlahsie a bez stresu...a nasli aj v tazkych chvilach nieco pozitivne :) Maj sa krasne, papa

      Odstrániť
  3. Milá Katko, koukám, že jsme tady dvě Lenky, no co už, já jsem ta z včerejšího komentáře a tak taky použiju jméno, kterým se podepisuju i jinde - Lenka kočka. Zdraví a rány osudu člověka zocelí, já vím o čem mluvím, mimo jiné jsem trojitá onko pacientka. Ale v okolí mám mladého muže, který po úrazu /ne vlastní vinou/ je kvadruplegik, je to již 11 let a stihl na lůžku vystudovat druhou vysokou školu, postavit bezbariérový dům a žije s manželkou a 11-letým synem. A i on si našel cestu, je to neuvěřitelné.. Taky občas říká, že věří ve vědu, a že se jednoho dne ještě postaví na nohy. Ne každý má tu sílu čelit takovému osudu. Vy se taky perete, a věř, že ta pravá radost je, když jde něco ztěžka.. Zdraví Lenka kočka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem Lenka kocka :) Tieto zdravotne problemy nas dokazu vsetkych riadne potrapit, najma ak pridu ako blesk z jasneho neba. Je super, ze mlady muz sa po takej tazkej skuske nevzdal a dotiahol to tak daleko. Tiez aj ty, verim, ze uz bude len lepsie. Vela zdravotnych problemov suvisi aj s nasou psychikou a stresom, preto sa je dolezite zmenit pohlad na tieto negativne veci a nepustat si ich k telu. Zvladneme to :) Drz sa, papa

      Odstrániť
  4. Ach Katka, ako Ti ja rozumiem... Tiež som pred pár rokmi riešila prečo práve my, prečo naša dcérka... Postupom času som zistila, že mi to prežité peklo vlastne pomohlo a posunulo úplne inam, skrátka malo to tak byť. Pochopí len ten, kto zažil... Každý večer v posteli ďakujem za všetky malé radosti, ktoré ma v ten deň potešili. Ďakujem, krásne si to napísala. Iveta

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem Ivetka :) Som rada ze sa na svoju tazku skusenost pozeras spatne tiez s nadhladom a nie so zatrpknutostou, ktora nikam nevedie. Vela ludi si prechadza roznymi skuskami a posuva nas to dalej. Uzivaj si kazdy radostny den a prajem hlavne vela zdravicka :)
      papa

      Odstrániť
  5. Vždycky je lepší vidět sklenici poloplnou než poloprázdnou.
    Krásné dny, Katko

    OdpovedaťOdstrániť